Už štvorročné deti môžete vziať na výlet do hôr. Samozrejme, že výlet musíte prispôsobiť ich motorickým schopnostiam. Mali by ste ho dôkladne naplánovať a brať do úvahy aj želania dieťaťa.

Deti by ste mali zapojiť už v prípravnej časti výletu. Nemali by ste zabúdať na to, že do hôr idete vy s deťmi a nie naopak – mali by ste sa im teda prispôsobiť.

Pri plánovaní vyberajte menej náročný terén, po ktorom sa môžete bezpečne pohybovať. Strmé svahy sú pre deti omnoho únavnejšie, kráčajte preto pomaly a častejšie robte prestávky (počítajte s tým aj pri plánovaní času). Deti musia tiež častejšie jesť a piť, ale v menších množstvách – mali by ste si preto vopred pripraviť potraviny a/alebo jedlá, ktoré si so sebou vezmete, a ktoré sa dajú konzumovať v prírode.

Pre deti pripravte pohodlné oblečenie a obuv a berte pri tom do úvahy aj rýchlo sa meniace počasie v horách.

V každom prípade by sa rodičia mali postarať o vhodnú ochranu a horskú výbavu pre deti. Je to prakticky rovnaké ako u dospelých: vhodná trekingová obuv, oblečenie, prilba a horolezecké popruhy na nebezpečné miesta. Odporúča sa chrániť dieťa aj lanom, ktoré uviažete okolo jeho pásu a druhý koniec o vás samotných. Ak máte v tejto súvislosti nejaké otázky, opýtajte sa v najbližšej horolezeckej organizácii.

Počas výletu nezabúdajte na to, že deti vnímajú prírodu úplne inak než vy – nezaujíma ich relax alebo nádherný výhľad, zaujíma ich dianie. Preto by ste mali byť trpezliví, kráčať pomaly, robiť si časté prestávky a celý čas sa spolu rozprávať. Monotónnosť kráčania a nudu detí môžete zahnať rôznymi aktivitami, napríklad rozprávaním rozprávok, rozhovorom o rôznych veciach, spomínaním na nedávne zážitky, plánovaním, vtipmi, pozorovaním ľudí, rôznymi hrami ako napríklad hľadanie značenia horského chodníka a podobne.

Napriek tomu, že výlety by mali byť pre deti najmä zábavou, mali by ste ich zároveň viesť k tomu, aby si boli vedomé možného nebezpečenstva a vedeli sa o seba v takom prípade postarať. Deti nevedia kedy a ako si dávať pozor. Vo svojej podstate sú optimistické, a práve preto by mali byť dospelí ešte opatrnejší a byť pre ne vzorom.

Pri návrate z výletu si vyberajte tú najjednoduchšiu cestu. Nepoháňajte deti, radšej ich motivujte.
Po návrate domov sa o výlete porozprávajte, pripomeňte si zážitky a pozrite si spoločné fotografie. Opýtajte sa detí, kam by radi šli nabudúce, aby bolo ich vzrušenie a radosť z ďalšieho výletu ešte väčšie.

Samozrejme, že by ste nemali zabúdať na smiech a dobrú náladu, ktorá by vás i vaše deti mala sprevádzať pred, počas i po výlete.